Pasívne domy sú v podstate budovy, ktoré využívajú veľmi málo energie na vykurovanie a chladenie. Domy sú energeticky tak úsporné, že dokážu ušetriť až 90% nákladov na vykurovanie. Minimalizujú únik vzduchu z nehnuteľnosti vďaka kvalitnej izolácii. Domčeky využívajú najmodernejšie technologické izolácie, okná s trojitými sklami, vyvážené odvetrávanie a sú vykurované pomocou pasívnej energie z elektrických zariadení, a slnečných lúčov.
Prvé pasívne domy sa začali stavať v Nemecku koncom osemdesiatych rokov. Na celom svete ich bolo zatiaľ postavených len okolo 20 tisíc. Sú populárne v Škandinávii, Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii. Na Slovensky trh pomaličky prenikajú a získavajú si svojich priaznivcov medzi konzervatívnymi Slovákmi, keďže „byť eko“ je dnes trendy. Po roku 2020 si iný ako pasívny dom u nás nepostavíte. Rozhodnutie či postaviť pasívny dom alebo nie je aj otázkou financií. V priemere sú o 15% drahšie ako nízkoenergetické montované domy. A ak by ste chceli murovaný pasívny dom, musíte siahnuť ešte hlbšie do vrecka. Vyššia investícia do výstavby sa Vám ale vráti v podobe ušetrených nákladov na prevádzku domu (približne 100€ nákladov na rok).
Obr 1. Energetická bilancia rôznych typov domov.
Na to aby bol dom certifikovaný ako „pasívny“, musí spĺňať určité kritériá a energetické štandardy schválené Inštitútom pre pasívne domy. Medzi tie základné patria:
- Kvalitná tepelná izolácia a kompaktnosť celej budovy bez tepelných mostov. Súčiniteľ prechodu tepla nepriehľadných konštrukcii takejto budovy musí byť menší ako 0,15 W/m2K a budova by mala byť kompaktná bez zbytočných výklenkov.
- Južná orientácia domu.
- Dobré sklá a rámy okien, kedy súčiniteľ prechodu tepla okien (vrátane rámu) musí byť menší ako 0,8 W/m2K. a celková tepelná priepustnosť slnečného žiarenia g>0,5.
- Vzduchotesnosť budovy – BlowDoor test – skúška vzduchovej priepustnosti obalového plášťa budovy s hodnotou hodinovej výmeny vzduchu s nepresnosťami n50 najviac 0,6 násobok objemu meraného priestoru.
- Pasívne predhriatie čerstvého vzduchu v zemnom registri, kde sa predhreje aj za mrazivých nocí nad bod mrazu.
- Kontrolované vetranie so spätným získavaním tepla zabezpečujúce kvalitný čerstvý vzduch v budove a zároveň šetrí energiu na vykurovanie. Vetracia jednotka so spätným získavaním tepla musí mať účinnosť minimálne 75%.
- Spotreba primárnej energie vrátane spotrebičov najviac 120 kWh/ m2.
Viac na: http://iepd.sk/
https://passipedia.org/_media/picopen/stepwisebuildingcriteria_sk_iepd.pdf
Leave A Comment